reklama

Rumunským a srbským Banátom 2018

Kostol v Rumunsku
Kostol v Rumunsku
Foto: Autor

Pôvodne plánovanú cestu po Balkáne (Srbsko, Kosovo, Macedonia, Albánsko, Č. Hora, B a H, Chorvatsko) "zrušilo" búrkové počasie v tejto oblasti, záplavy, zosuvy pôdy a krupobitie- následne vysoké horúčavy neskôr (koniec júna, júl) a záhrada týždeň bez "obsluhy". Po krátkom váhaní prišlo na rad opäť Rumunsko – tentoraz Banát a časť okolo Dunaja. Banát je oblasť na juhozápade Rumunska – krajina okolo a nad Dunajom s dedinami českých osídlencov – teraz už iba starších, ktorí sú zvyknutí na sebestačnosť a tvrdú drinu v krajine kde líšky dávajú dobrú noc. Žijú aj vďaka českým turistom, platná mena je česká koruna, reč staročeština, ludia milí, úprimní a aj z toho mála čo majú, krajanov pohostia a ponúknu nocľah – akoby sa tu zastavil čas!

Bicykel prešiel dôkladnou prehliadkou a prípravou na náročnú cestu, výstroj (elektronika, peniaze, potreby na stanovanie a stravovanie) uložený do brašen na jednokol. vozíku a nosiči. V nedeľu 1.7. ráno idem na vlak do Topoľčian, ktorý ma dopraví až do Komárna – teda na slovensko-maďarské hranice.

O pol jednej štartujem pred pred žel stanicou na dvojtýždňovú cestu za dobrodružstvom. Maďarskom prechádzam po dvoch nociach pod stanom (prvý u Sárosd v lesíku, druhý v Zsana u majetkov) a tretí deň je tu prechod do Rumunska – Kiszombor/Cenad.

Prvé kilometre po Rumunsku sa nelíšia od Maďarska – nekonečná rovina, ktorá cyklistu ubíja, pretože vidno aj kilometer dopredu a cesta ako by pribúdala. Blíži sa večer a zameriavam sa na hľadanie vhodného miesta na noc – najlepšie "pod strechou". Za dedinkou Lovrin je kúsok od hl.cesty opustený domček čakárne u koľají. Zamierim k nemu na prieskum – koľaje vyzerajú nepoužívané, vnútri relatívne čisto – jediný "nedostatok" je vzdialený obývaný dom s šantiacimi cigánčencami. Počkám keď sa stratia a šup dnu. Postavím stan proti komárom, varím výživnú polievku a po kúpeli zaznie rachot prichádzajúceho vlaku – po jeho odjazde trúbenie druhého. Som v strede dvoch tratí – po vzdialenejšej jazdí vlak častejšie, ale v noci bol pokoj.

Po ránu u Biledu stojím pred dilemou – obísť Temešvár a pridať niekoľko km navyše, či risknúť prejazd velkomestom- vyhráva prejazd. Ponáram sa do premávky mesta s množstvom ulíc, semaforov, trúbením rútiacich sa aut všetkých druhov a typov, ale prejazd sa darí bez problémov – po hodinke mám obávané veľkomesto za chrbtom. Nasleduje odbočka na menej rušnú cestu nižšej triedy(ale kvalitného povrchu). Konečne krajina podobná našej – začína sa vlniť a objavujú sa aj lesíky. Cesta ubieha bez akýchkoľvek zaujímavostí prírodného či stavebného charakteru- iba za občasných zastávok na oddych, osvieženie a doplnenie kalorií až do Berzovie. Pomaly sa blíži večer a je čas nájsť "spací plac". Ako na zavolanie stojí u málo frekventovanej cesty otvorená vrátnica bývalých majetkov na konci dediny- nič lepšie ďalej nebude.Sotva sa "usalaším", prichádza od ruin stajní kamion a o chvíľu za ním os. auto. Vodič ma zbadá a tak sa pýtam na možnosť nocovania – "no problem" je odpoveď.

Vstávam skoro- o šiestej som na ceste a po prejazde Boscy nasleduje 6 km 8%-ného stúpania v pohorí Munti Dognecei – brány do Banátu. Tu sú české dedinky (Garnic, Orsova, Šumica, Jablanica – od Dunaja Bígr Eibenthal, Rovensko a Sv.Helena). Nasleduje zjazd do Resity(krátka pauza na doplnenie kalorií), stúpanie z Carasovi(8 km/10%), klesanie do Aniny, prejazd pohoria Munti Semenicului (30km pustiny, z toho 12 km/8% hore) a zjazd do Bozovici, kam prichádzam po piatej – pekné ubytovanie, dobrá večera a kúpeľ+holenie absolvujem pod strechou penzionu (noc-100leu). Oddýchnutý a vynovený, jasné ráno bez mrakov – to je základ pekného dňa a predpoklad pohody. Cesta je celkom dobrého povrchu, vietor absentuje a tak ani nezbadám za Prigorom neznačenú odbočku smer Putna, Šumica. Keď to zjistím, je neskoro sa vracať – odbočím až na označenej ceste smer Šumica. Je to škoda, v Putne je sústava funkčných mlynov, kláštor a cesta pokračuje do Šumice. Teraz stúpam 8km/10% zákrutami v miernom tieni až na hrebeň – odtiaľ je to do osady 200m klesanie. Je tu pár domov, detské ihrisko s modernými šmýkalami a preliezkami a navôkol ani noha. Po chvíli sa na obzore objavuje partia turistov s batohami na chrbtoch – česká mládež, ako ináč! Dávame sa do reči, keď z jednoho domu vystrčí hlavu zvedavý ujko – pýtame sa na magazin. Zavedie nás k nedalekému domu, búchaním privolá majiteľku a ideme do provizórneho obchodu v komore. Je ale zásobený dobre pivom, keksami, napolitánkami, konzervami ap. nezbytným tovarom. V dnešnej horúčave (36°C) ide "k duhu" pivko – vylupneme každý po dve! Mládež chce pokračovať do Baile Herculane a potom do Sv. Heleny, odkiaľ odchádzajú v nedeľu (je piatok) autobusom domov. Pýtajú sa "predavačky" na možnosť odvozu či dopravy týmto smerom. Ja sa lúčim- tento problém nemám- a užívam si zjazd až na križovatku. Baile Herculane som už raz navštívil  navyše zamýšľané miesto na noc je uzavreté a využívané ako garáže – tak klesám až do Orsovy, lázenského mesta na Dunaji. U prvého bistra stop, z popíjajúcich "štamgastov" dolujem info na možnosť ubytovania(penzion, hostel, súkromie ap.). Slušne vyzerajúci pán núka noc v neďalekom rodičovskom dome- plácneme si a uzavrieme "zmluvu" jedným oroseným. Je už po piatej a miesto pre stan je v najbližšom okolí nájsť problém, preto som rád a za ubytovanie aj riadne platím- spokojnosť je na oboch stranách! Dom je vzdialený asi 100 m od hl. cesty- teda v noci bude pokoj. K dispozícii mám kúpeľňu s WC spolu s večerou- teda prepych!

Po pokojnej noci a rannom rituály(hygiena, raňajky a balenie) som hotový do siedmej, ale vonku začalo pršať- domáci ponúka rannú kávu. Konečne prestalo a mraky sa trhajú- ďakujem za všetko, lúčim sa a odchádzam. Za mestečkom sa cesta odkláňa od rieky, aby prešla cez skalný výbežok a teda sa zohrievam v 8%-nom stúpaní. Na jeho vrchole stopuje jeden z turistov zo Šumice- ostatní ostali v B.Herculane- autá do Sv.Heleny. Veľká premávka tu nie je- lúčime sa a v klesaní k Dunaju regenerujem stratenú energiu. Cesta popri rieke je typicky rumunská- kus nového povrchu strieda starý a ešte starší, zaplátaný- teda rýchlosť nič moc. Ďalší výbežok s podobným stúpaním nasleduje za dedinkou Dubova- potom už iba pri rieke. Z vody trčia dve veže zatopenej pevnosti Tri Kule a hlava Decebala (vytesaná v skalnom brale) na rumunskej strane, časť pevnosti Golubac na srbskej. V Moldova Veche som o piatej po 110km stojím na občerstvenie v bistre- dostávam radu na nedaleký penzion. Je necelý kilometer od hlavnej, ale do riadneho stúpania. Keď sa pýtam na možnosť prenocovania, mám smolu –OBSADENÉ. Vedúci ale súhlasí s postavením stanu v zadnej časti, čiastočne pod strechou a použitím reštaurácie a WC bez platenia. Po výdatnej večeri a hygiene zaspávam.

Štart po raňajkách o ôsmej do zamračeného dňa nie je nič moc, ale snáď sa to utrasie. Po siedmich km je tu Pojejena a s ňou dilema- pokračovať okolo rieky po rovine(ale ktovie akej ceste), či o 30km kratšej (ale 8 km/10%) ceste cez hory. Vyberám si kratšiu časť a modlím sa, aby v stúpaní nezačalo pršať- nie je sa kam skryť. Na parkovisku pred stúpaním sa posilujem, keď pri mne zastavuje slovenský motorkár a "dávame reč". Po chvíli sa na pamiatku odfotíme, dostáva moju vizitku a "ideme na to"! Pán Boh stál pri mne – po hodinke som na vrchole, mraky sa trhajú a začína náročné 12km klesanie. Pred odbočkou k srbskému prechodu stretávam prvého cykloturistu. Je o niečo mladší, Nemec, a vydal sa opačne – do Rumunska. Je na cestách dlho, prešiel Kavkaz, Indiu, Pákistán a z Rumunska má namierené do Turecka. Želáme si zdravie, cestu bez nehôd a ideme každý svojím smerom. V Bielej Crkvi za prechodom mením na trhu leu za dináre, dávam jedno orosené Nikšicko a "upaľujem" po peknej ceste bez stúpania na Vršac. Tu – ako na zavolanie – pred mestom stojí policajný voz a dvaja policajti kontrolujú autá. Pýtam sa na možnosť prenocovania (motel, penzion, hostel ap). Pretože už končia, mám ísť za nimi – po kilometri stojíme u sádzkovej kancelárie, jeden niekam telefonuje a dobrá správa – o desať minút sa dostaví majiteľ hostelu a odvedie ma na miesto ubytovania. Zatiaľ ideme dnu, dostávam na občerstvenie Colu, keď začína pršať. V určenom čase prichádza majiteľ a idem za jeho autom do centra asi kilometer. Izba je dvojlôžková, WC, sprcha, varič, televízor – ako v hoteli, iba že je v podkroví a bicykel so všetkým musím vyniesť do 1. patra za uzamykateľné dvere schodiska. Platím 10€/os/noc, nasleduje dohovor na zabezpečení pri rannom odchode a môžem zo seba zmyť celodenný pot, vyprať si, uvariť večeru a natiahnuť sa!

V noci hrmelo a sem tam aj mrholilo, ale ráno je iba pod mrakom a teplo – darí sa vyraziť pred siedmou. Severná časť Srbska je rovinatá ako maďarská pusta, tak kilometre naskakujú a cesta ubieha. Plandište, Boka, Sečanj a Lazarevo sú malé mestečká, umiestené akorát ako občerstvovacie stanice – poctivo dodržujem pitný režim a okolo obeda si dávam sýtu čorbu (hustú polievku v dostatočnom množstve- 1 porcia/0,5 litra plus pečivo za stejnú cenu ako u nás 0,2 litra vývaru). Pred piatou hodinou je tu Zrenjanin a pretože začína opäť poprchávať, pýtam sa na možnosti ubytovania. Jediná možnosť je hotel Vojvodina v centru. Ide o honosnú vysokú a modernú novostavbu – tuším problémy. Na recepcii dve študentky na dotaz prenocovania prikyvujú, cena je 80€, platiť sa dá kartou. Problém je však s bicyklom- neni miesto vnútri, treba ho nechať na parkovisku vonku, čo odmietam. Iný návrh nedávajú, končím teda debatu a idem preč – kšeft mať nebudú! Zatiaľ prestalo pršať a jasní sa – vydávam sa na prejazd mestom a nocovanie za ním. O desať minút je za mnou, ale po oboch stranách cesty sú polia kukurice a pokosenej raže. Zrazu sa po ľavej strane objavuje v diaľke ostrovček zelených stromov a v ňom sa červená strecha novostavby. O chvíľu stojím pri nej- je opustená, otvorená- teda vhodná. Idem na prieskum po pokosenej roli – vchod je na odvrátenej strane, dnu dve miestnosti a neporiadok. Po menšej námahe som aj s bikom dnu- robím miesto pre stan, bike a príves, nasleduje každovečerný rituál a pred ôsmou som v "polohe vodorovnej"– nesýtený, vykúpaný, chránený pred komármi a spokojený, že som ušetril 80€...

Nový deň začína ustupujúcimi mrakmi a vychádzajúcim slnkom prvé metre miznú pod kolesami krátko po šiestej a zakončí ho posledná noc v Srbsku – dúfam že nie daždivá. Melenci, Kumane, Bečej, Miloševo a Bačka Topola- to sú miesta oddychu a načerpania kalórií- Za Bačka Topola je rekreačná zóna s jazerom a všetkým vybavením. Obed som mal v Bečeji, tu si dávam iba jedno čapované. Nasleduje St. Žednik a bistro u cesty- naberám vodu na večernú hygienu a pýtam sa na vhodné prenocovanie. Ochotná majitelka informuje o pár km vzdialenej zavretej a nefunkčnej reštaurácii ako a výhodnom mieste na noc – je kúsok od málo frekventovanej silnice a iste vzadu nájdem, čo potrebujem. Poďakujem, dám si jedno pred večerou a pomaly odchádzam. Ponáhľať sa netreba, je po piatej a predo mnou rovina. Po príchode je tu ozaj ideálne miesto, ale kúsok bokom stojí dom a pred ním sberá slivky žena, ktorá sa pozerá čo idem stvárať – nedá sa nič robiť, idem si pýtať dovolenie. Na moju angličtinu, ktorej nerozumie, volá na dvor manžela. Keď mu poviem, že by som tu vedľa chcel prespať pod strechu v stane, odmieta a pozýva ma pod voľný prístrešok s možnosťou osprchovania a použitia WC v dome. S vďakou prijímam, staviam stan pod strechou – nasleduje sprcha a varenie večere. Hospodár pozýva na kávu, čo s poďakovaním odmietam (pre nespavosť) – ide si teda po svojej robote a ja idem "do ríše snov".

Za pekného počasia (po nezbytnej rannej káve od domácich) balím, lúčim sa a vydávame sa na cestu- hospodár do roboty a ja k prechodu. O chvíľu je tu Subotica- posledné väčšie srbské mesto- jeho bezproblémový prejazd a hraničný prechod Kelebija/Tompa. Lúčim sa v duchu s milými a príjemnými ľuďmi, peknou krajinou a v srdci si odnášam kopu zážitkov. Na maďarskej strane mením dináre na vyše 10000 forintov a prvé kilometre po rovine ubiehajú za hukotu množstva kamiónov a osobákov. V Kiskunhalas sa pripájam na trasu, ktorou som prišiel- cesta ubieha za hustej premávky, častých prestávok na odpočinok a občerstvenie. Pred piatou prekračujem Dunaj, nasleduje Dunafoldvár a za ním premávka riedne. Pred odbočkou na Mezófalvu je u cesty bistro- jedno točené by bodlo! Je ale zatvorené- nechávam si zájsť chuť a nenápadne "vhupnem" do opustenej stavby pri ceste ideálne miesto na noc. Vytrepem bicykel s vozíkom na prvé poschodie, zabývam sa a pred ôsmou usínam – zajtra ma čaká posledná noc v Maďarsku. Mohol by som prísť až do Komárna, ale bolo by treba tam nocovať v hoteli a to nieje nutné.

Po ránu – za jasného neba a 18°C je jediný problém s prejazdom cez Székesfehérvár. Ten mám po polhodinke za chrbtom, nasleduje Mór, Kisbér a pred šiestou "stanujem" u dedinky Csép v lesíku asi 100 m od cesty. Posledný večerný "rituál" mám za sebou a po ôsmej sa do spevu vtákov miesi spokojné odfukovanie.
Dnešných necelých 30 km po hroznej – deravej a hrbolatej- silnici zvládam rýchlo a pred ôsmou stojím na žel. stanici v Komárne – práve som nastúpil do rýchliku na N.Zámky. Tu som desať minút po ôsmej – v reštike si dávam polievku, hemendex a domáce pivko- potom idem k vlaku do Prievidze (9.20hod). Krátko po obede(12.17hod) som konečne doma.

Necelé dva týždne ubehli ako voda – prešiel a spoznal som ďalší kus novej oblasti, zoznámil sa s príjemnými obyvateľmi Rumunska a Srbska,zažil kopu nezabudnuteľných okamihov, "prečistil" si hlavu, oddýchol od bežných starostí, zvykol si postarať sa o seba a prežiť s tým málom, čo si veziem so sebou.

Sumár: 1357km/11 a pol dňa, 130€ (z toho 62€/3 nocľahy)

Fotogalerie

03.05.2019 vložil/a: bi-cyklista
karma článku: 4.49
Líbil se vám článek? Hodnotit mohou jen přihlášení uživatelé Hodnotit mohou jen přihlášení uživatelé  [+]
Texty uveřejněné v sekci Blogy obsahují osobní názory autorů a nevyjadřují stanovisko redakce. Zveřejňování příspěvků v této sekci se řídí následujícími pravidly.

Rumunský Maramureš a kláštery

Cestování
Nastal čas pozrieť si nové miesta a lokality – čas dovolenkový. Na tento rok pôvodne plánovaná návšteva Balkánu bola – pre narušenie…
20.07.2017
bi-cyklista
(4.25)

Balkán 3/2016

Cestování
Pokračujem v spoznávaní zaujímavostí a obyvateľov tohto kúta- tentoraz to bude Bosna a Chorvatsko. Trasa je vybratá a veci pobalené,…
27.07.2016
bi-cyklista
(4.21)

Využitý víkend

Cestování
Pôvodne som chcel ísť na tri dni na Moravu, ale piatok padol a na dva dni sa neoplatilo ťahať výbavu ako na týždeň. Pretože pôvodná…
14.09.2015
bi-cyklista
(3.62)
PR

Z hor až k vinicím: na kole po Itálii 4x jinak

 ()
Poznávat Itálii ze sedla svého kola je jedinečný zážitek. Proč? Každý její kout je úplně jiný a cyklotrasy různorodé. I proto si dovolenou v Itálii na kole může užít milovník náročných stezek, ale i ten, kdo chce zažít pohodovou aktivní dovolenou spojenou s obdivováním dlouhých vinic a skvělého jídla. Vydejte se Itálii projet od severu po jih.

Prozkoumejte vinařské cyklostezky

 (Hotel.cz)
Jižní Morava je od jara do podzimu oblíbenou destinací všech milovníků vína. Pokud se mezi ně řadíte i vy, můžete na kole vyrazit po upravených stezkách doslova od sklípku do sklípku.

Ufňukaný Mužík na „Střeše světa“

 (Petr Blahut)
Rozhovor s cestovatelem se svérázným pseudonymem Mužík nejen na téma jeho poslední expedice v oblasti střední Asie.
[ Nahoru ]
e-mail:
heslo:
  zapamatovat

NaKole.cz se právě projíždí

218 cyklistů (17 přihlášených)

Expedice Česká Kanada 118

Sakra, proč vlastně jedeme po ose, když nás předjíždí vlak? Napadlo mě, před Ždírcem, když se okolo nás po…
Stanley58 | 08.10.2019

Být králem na cestě ... 6. NDR

Budou to už dva měsíce, a stále jsem nedopsal své vyprávění o poslední části cesty.Nedokážu, jako třeba Peggy…
Jindra8526 | 04.10.2019

Známé i neznámé vrcholy Klatovska 4 - Koráb, Doubrava

Panuje horké letní odpoledne, potí se mi záda v autě, potí se silnice pod autem a určitě se pěkně opotil i…
JohnyB | 18.09.2019