reklama

Balkán 2013

Moje "všetko"
Moje "všetko"
Foto: Autor

Už dva roky uvažujem o okružnej ceste po balkánských krajinách-Srbsku, Kosovu, Macedónsku, Albánsku, Čiernej Hore a Bosne a Hercegovine. Pozrel som a vybral zhruba trasu- cielom bola plavba po jazere Komani v Albánsku, spoznanie extrémne dlhých a prudkých stúpaní na "vlastnej koži", osobný kontakt s "domorodcami a test pevnej vôle. Okružná trasa viedla väčšinou horskými scenériami mimo obývané časti s množstvom prírodných krás- tie dopĺňalo zopár kláštorov.

     V piatok 14.6. konečne nastal vytúžený okamih- o 10.30hod nastupujem aj s bicykľom (a prvýkrát bez brašien) a vecami, zabalenými do brašne jednostopého vozíka. Ten na náročnom putovaní dostane "zabrať" a tak preverím jeho výdrž a vhodnosť na expedičné cesty.
Cesta do N.Zámkov ubehla v príjemnom rozhovore so starším pánom- prestupujem a o 13.41hod štartujem z Komárna. Po pár minútach mám "súpravu" pod kontrolou, mením forinty a za 36°C ukrajujem prvé kilometre.
Na noc využívam opustenú novostavbu u cesty, druhá noc v lesíku a je tu prvá zmena. Aj keď som vyrazil pre vysokú hladinu Dunaja o dva týždne neskôr, v Baji je uzatvorený most cez rieku a musím ísť na Moháč a cez chorvatský Vukovar a Osijek. Takisto riešim dilemu- buď ísť v scampole a natierať si ruky (popritom sa potiť ako prasa), či sa preobliecť do trika s dlhým rukávom- vyhráva druhá verzia a večer končím pred Osijekom zasa pod strechou. Strechu na noc hľadám z praktických dôvodov- keby v noci či ráno pršalo, môžem sa v pohode a suchu pobaliť- stan staviam aj tu proti dotieravým komárom.

Za stále slnečného a horúceho počasia pokračujem cez Srbsko ku Kosovu. Krajina pripomína Slovensko- skončili panónske roviny a začína sa vlniť, krátke výstupy a klesania nasledujú za sebou, občas prerušené rovinkou s dedinou či mestom. Štvrtý deň ma od Čačaku sprevádza rieka Zapadna Morava do Kraljeva- tu stúpam proti prúdu Ibar Klisurou(obdoba našej sútesky)- jedna nádherná prírodná scenéria nasleduje druhú a to pokračuje až do večera-som v Rudici a zajednávam nocľah v moteli pre nevhodný terén na stanovanie.

     Na hranice Kosova je to pár kilometrov- ráno sa nemusím ponáhľať .Navykol som si totiž na režim skorého vyrážania, pretože sa zobúdzam do pol piatej a po šiestej je všetko hotové a pobalené-môžem teda zvládnúť dve hodinky v relatívnom chladnu (teda kým začne vypekať). Súteska sa rozšírila, ale takto skoro je hmľa, na prechode čakám na striedanie služieb a už som v "obávanom" Kosove. Za prechodom zátarasy odsunuté bokom- idem úzkym údolím, ktorým sa prevalujú chuchvalce hmľy- tá sa zo zväčšujúcou šírkou pomalu dvíha. Za zákrutou počujem vzrušenú mužskú debatu- po ľavej strane sa vynára pár spiacich domov a otvorené bistro u cesty s tromi chlapmi u stolu. Hlasy zmlkli a udivené pohľady sledujú moje parkovanie. "Dobra dan, možno zamieniť dinare?" začínam konverzáciu jeden-majiteľ,kývne hlavou a ideme spraviť "obchod". Mením dináre za €- ďaľej v Kosove dináre neplatia. Pozýva ma ku stolu- nemôžem odmietnuť- a v okamihu je predo mnou miska so šopským šalátom, chleba a kalíštek s vínom. Obligátne otázky odkiaľ a kam, ponadávanie na pomery a biedu a po poďakovaní pokračujem ďalej. O pár kilometrov stretávam na každom kroku autá francúzkych, talianskych a belgických vojsk KFOR. Hory ustupujú a otvára sa široká, klesajúca rovina, lemovaná po oboch stranách vysokými skalnatými horami. Údolie sa rozširuje, napájam sa na hlavnú, ktorá ide mimo dediny a mestá. Navečer ale je jedno mestečko kúsok od cesty- zajednám noc v motelu. Za Prištinou prvá prekážka- platená "diaľnica" do Skopje- pýtam sa obsluhy na možnosť jazdy a dostávam povolenie! Idem po odstavnom pruhu a cesta priam letí. - druhý deň som v horách. Niekoľkokilometrové stúpanie a je tu Globočica a Macedónsko. 

     Po pravej strane vysoké štíty hôr Šar planiny, po ľavej rovina a pohorie Suva Gora. V diaľke sa objavuje Tetovo práve v podvečer a zasa musím využiť služby motela- našťasti v limite. Bohužiaľ, potreby na stanovanie budem iba "prevážať" aj v Macedónsku, Albánsku a okrem jednej výnimky aj v Č.Hore. Terén a ani podmienky sú neni priaznivé pre stanovanie- každý kúsok roviny je ohradený a ostatný terén je v svahu...
Z motela odchádzam aspoň skoro- nezdržuje ma balenie. Cesta, vedúca súbežne s diaľnicou klesá až za Gostivar a potom sa pomalu dvíha k Mavrovskému jazeru. Jeho krásna azúrová farba vody ladí so zeleňou okolitých lesov. Nad vodou je u cesty kostolík, ale žiadna dedina- žeby pre samotárov? Slnko páli, hodiny aj kilometre ubiehajú a je tu areál kostola Sv. Jovan Bigorski- bohužiaľ nieje otvorený a tak pokračujem k Debaru. Tu nachádzam noc nad benzinkou v ubytovni pre tirákov za symbolických 5€..

     Na hranice je to "čo by kameňom dohodil"- 5km a vďaka skorému príchodu musím čakať na striedanie osádky prechodu. Konečne je tu Albánsko- vysnené, očakávané a hlavne hornaté. Ako bude uvidím o chvíľu...Do Peshkopi je to 20km a je tu nová asfaltka- oproti predpokladanej šotoline . Silnica ide síce po prúdu rieky Drini i Zi, ale je v úbočí pohoria Mali Krehstes a teda striedavo klesá a stúpa- po 20-tich km a troch hodinách jazdy na slnku obchádzam Peshkopi a pokračujem pohorím Gjalica Lumes na Kukesi. Po pravej strane sa vypínajú dvojtisícovky a pred Kukes je už aj 2486m vysoký štít- cesta teda stále stúpa. Zmeny terénu si užívam na slniečku pri 38-40°C v tieni, ktorý je zasa preč, ale navečer som pred Kukesi. Ako inak- v moteli, po 60-tich km a priemeru 9km/hod- teda takmer 7hod v sedle.

     Po ôsmej som už v Kukesi, malom mestečku(asi 10000 domorodcov) na konci priehradného jazera Fierze. Boli časy, keď aj odtiaľ jazdila loď po jazere do mesta Fierze na druhom konci- starosta sa snaží o obnovu, ale zatiaľ neúspešne a tak sledujem smerovník, ktorý ma vedie bokom centra. Pretože najbližší ľudská prítomnosť bude až Kroma, cez 65km vzdialená, dopĺňam zásoby na cestu o banány ako zdroj energie. Silnica- ak sa to dá tak nazvať- je polňačka plná dier a výmolov, pobiehajúcich zvierat (od mačiek cez psy po somáre) a odpadkov. Po nákupe sa dostávam na most cez zátoku a potom začína cesta stúpať a vinúť sa nad jazerom. Okolie je pekné, slnko pripeká a cesta striedavo stúpa a klesá. Po takmer ôsmich hodinách jazdy a 80-tich kilometroch je tu Kroma- miesto odpočinku a koniec dnešnej časti. Ubytovanie, večera, hygiena, záznam udalostí a spánok zavŕšujú dnešný deň.

     Na cestu sa dostávam tradične o šiestej, pokračujem okolo jazera až do príchodu na hlavnú cestu SH22- tu sledujem smerovník na Fierzé- malé mestečko s prístavom. V Bujan je u cesty bistro, ktorého návštevu nemôžem vynechať - parkujem a pýtam sa na ubytovanie vo Fierzé. Od mladého čašníka sa mi dostáva cez translator(nevie po anglicky)odpoveď "nie, posledná príležitosť naprenocovanie je v B.Curi(7km naspäť)". Rozhovor sleduje pani v mojích rokoch a z jej gestikulácie vyrozumiem, že "slovenský turista môže postaviť stan u nich na terase a ostať"- je to majiteľka bistra a čašník jej syn. Dozvedám sa, že Hodža jej nechal zastreliť otca a že slovenský diplomat Lajčák je jednotka v sprostredkovaní . Túto chválu som počul aj v Srbsku, Kosove a budem počuť aj v Č.Hore a Bosne- všade je vážený a vysoko cenený odborník, pokiaľ ide o sprostredkovanie a úpravu vzťahov na Balkáne- máme byť na čo hrdí....Dávam si teda obligátnu večeru (čorbu, šopský šalát a pivko), večer staviam stan a v pohode zaspávam

     Hotový(pobalený) som o šiestej, dávam si kávu (bistro už funguje). Od príchodzích sa dozvedám, že je škoda jazdiť do Fierzé- "traged" nejazdí a mám na výber návrat do Kosova, či 20-km prejazd takmer 2000m vysokých hôr. Riešim dilemu jazdou na miesto a vyhodnotením situácie tam- je to iba 8km. Prvé, čo ma víta po príjazde na námestie malého mestečka, je štít motela s posedávajúcimi domácimi na terase, reštika a benzinka. Ďaľším dotazom zjisťujem, že "traged" síce nejazdí, ale premáva "small boat" okolo 8-9hod. O ôsmej pripláva malý čln pre šesť pasažierov, ale pre cestu späť je plný. Až nakonec sa dozvedám, že "turistic small boat" jazdí každý deň o šiestej- teda odišiel pred hodinou. Neostáva nič iné, ako sa ubytovať a prečkať do zajtrajšieho rána- čo aj robím.

     Po piatej už chlipkám rannú kávu v prístave a pre istotu v predstihu čakám na loď- tá sa objavuje presne o šiestej. Dvíham kotvu a naloďujem sa- po chvíli dvíha kotvu aj loď a konečne plujeme. Sme celkom desiati pasažéri-okrem domácich ja a belgický vodič TIR, ktorý využíva deň volna na spoznanie nezabudnuteľného miesta Albánska- sme jediní fotiaci a fiľmujúci na lodi. Okolie sa ozaj podobá nórskym fjordom, ako ich spoznám z televíznych záberov. Vysoké skalnaté bralá, kľukatiace sa zátoky, samoty vysoko i tesne nad hladinou...Loď niekoľkokrát priráža ku brehu a nakladá či vykladá tovar a ľudí, žijúcich na samotách okolo- je to vlastne miestne vodné taxi. Na určených miestach zahúka lodná siréna a je vidno ľudí, náhliacich sa z kopca na miesto pristátia s deťmi či vrecami na pleci. Po troch hodinách plavby prirážame ku brehu na "konečnej"- pred výstupom posádka vyberá poplatok za plavbu, platím 5€/os a 4€/bicykeľ. Pretože výjazd do civilizácie ide cez 800m-ový neosvetlený tunel, čakám na odjazd všetkých vozidel a potom sa púšťam s baterkou- bludičkou do tmy. Po chvíli opatrnej jazdy som na druhej strane, klesnem do osady a už- ako inak- stúpam cestou, vlniacou sa nad riekou Drin a okolo hladiny spodnej priehradnej nádrže. Poklidnú jazdu pustatinou prerušuje zvuk bežiacieho motora a krátke zatrúbenie- na to som už zvyknutý, zamávam na pozdrav a pokynom poďakujem za podporu- vodič však gestom žiada o zastavenie. Žeby som niečo stratil? Za zákrutou na pláciku stojí auto s holandskou SPZ-kou a čakajúci vodič. Zastavujem a všetko sa vysvetluje- je tu na dovolenke autom a ako vášnivý cykloturista sa potešil- som zatiaľ jediný cykloturista, ktorého stretol. Povypytuje sa na trasu a po jej popísaní obdivne podvihne obočie, zaželá šťastnú cestu a spokojne sa lúčime- po 15-tich km stretnem jeho auto odstavené bokom cesty (a jeho, zvečňujúceho okolitú krásu) znovu- ako starí známi sa pozdravíme a po chvíli som opäť sám. V diaľke sa objavujú obrysy Shkoderu- mesta, ležiaceho u Ligeni Shkodres(Skadarského jazera). Silnica mesto obchádza po ľavej strane jazera, o tretej prejdem okolo pekného motelíka v Kopliku, ale je ešte skoro a preto po malom očerstvení a prestávke na oddych pokračujem do Bajze. Tu stojím v bistre a pýtam sa na možnosť nocľahu- vedúci ma posiela naspäť do Kopliku či ďalej do 20km vzdialeného mestečka pred hranicou. Nakoniec sa dohovoríme- staviam stan na lúčke za bistrom a po "udomácnení sa" a kúpeľi pozývam majiteľa na kalíštek rakije- aspoň okoštujem túto špecialitu. Zrazu sa dvíha vietor a spúšťa drobný dáždik-stan i veci mám proti nečasu zabezpečený a teda sa nevzrušujem. Po ôsmej sa lúčim a usínam- pršať prestalo po piatich minútach a teraz nieje po vode ani stopy...

     Hygiena, sbalenie sa, raňajky-to je každodenná rutinná záležitosť, po siedmej utrácam posledné leky a som v Čiernej Hore. Silnica sa nebadane dvíha, Podgoricu obchádzam- zjisťujem možnosť a premávku v kaňonu Morača. Domáci považujú cestu bicyklom za sebevraždu- premávka je hustá, cesta úzka a bez odstavného pruhu, po pravej strane hlboký, príkry svah. Pokračujem teda na Nikšic a kláštor Morača spolu s kaňonom Tary si nechávan "na budúcu návštevu". Stúpanie sa ustáli na 8-mich percentách až do Nikšic-tu som pred piatou a tradične zjisťujem možnosť ubytovania u benzinky. Dostáva sa mi rady na hotel Solnce priamo na trase u cesty, vzdialenom asi 6km. Nasleduje osvieženie Radlerom na kraji stanice, keď počujem hlas, pýtajúci sa, či môže pomôcť- prichádza zdola od mladíka počiernej pleti. Vysvetlujem problém s nocľahom, on volá na otca a ten mi naznačuje "poď dolu k nám". Pýtam sa na možnosť postaviť stan na trávnatom dvorku- nesúhlasne vrtí hlavou a pozýva ma dnu-"tu budeš spať, nie vonku"- ukazuje rozkladací gauč v kuchyni, núka miesto u stolíka na terase, posiela syna pre pivko a pýta sa odkiaľ, kam, prečo a pod. otázky- nechápe, ale uznáva a prejavuje pochopenie. Po teplej sprche nasleduje večera, ideme sa previezť k jazeru (asi 15km) a dať si jedno orosené u vody. Po návrate idem "na kute" a spím až do brieždenia.

      Čerstvá káva a raňajky sú na stole.Keďsa chcem vyrovnať, domáci vrtí hlavou-"neprichádza do úvahy"- teda sa lúčim a pokračujem v stúpaní až k jazeru Piva- v Plužine je prestávka na občerstvenie a dokúpenie banánov na cestu. Keď sa chystám vyraziť, domáci z cyklocestovky ma varuje- po ceste je kopa tunelov a trasa je náročná-želá veľa šťastia. Silnica ozaj striedavo klesá a stúpa okolo jazera, prechádzam asi 30 tunelov (od 50-700m) a po vyše 100m vysokej priehradnej hrádzi. Za ňou tunele pokračujú a cesta klesá až takmer k rieke- pokračuje úzkym a vysokým kaňonom, v jednom mieste prechádza na druhú stranu po moste vysoko nad riekou. Prejdenie je ozaj zážitok, stojaci za vynaloženú námahu. V stúpaní sa naraz vynára PRVÝ cykloturista- nerozumel som odkiaľ je, ale ja som oproti nemu "naľahko". Za horským bicykľom má vrchovato naloženú dvojkolesovú káru 60x80cm a ide do Albánska- teda po stejnej trase, ako ja odchádzam. Neviem si predstaviť, že by som mal absolvovať nasledujúce stúpanie s takým nákladom- musí mať bohovskú kondičku. Po pár frázach sa lúčime a ja pomalu idem ďaľej. O pár kilometrov ďaľej druhý cykloturista naťažko- stojím a dozvedám sa, že je Nór a práve priletel do Sarajeva- ide takisto kuknúť do Albánska. Nafilmuje si krátky šot so mnou a po "Good luck" pokračujeme každý svojím smerom. Konečne vrchol a klesám k hranici. Pri ceste je bistro a kemp rafterov- počujem slovenčinu- teda stojím na jedno kalorické. Je tu skupinka Slovákov, ktorá si bola "pretiahnúť" stŕpnuté nohy po včerajšej ceste z Blavy. Sú ubytovaní v kempe pár km nižšie za prechodom, v Bosne. Prijímam pozvanie a po chviľke pokračujeme cez prechod do kempu. Tu sa za 5€ ubytujem v chatke, po okúpaní ma pozývajú ku stolu na večeru- veľkú tácňu s pečeným teľacím a jahňacinou, zemiakmi, kopou zeleniny a nezbytného pivka. Po večeri nechcú ani počuť o platení, tak objednávam aspoň jednu rundu pre všetkých- to sa odmietnúť nedá...O desiatej sa ospravedlňujem, pretože ráno zavčasu odchádzam- teda chcem.

      Toto rozhodnutie musím o hodinku posunúť- ráno je celé údolie v hustej hmľe a pod 8°C- teda sa v pohode oholím, pobalím a po siedmej odchádzam- slniečko sa pomaly prediera hustou hmľou a trhá ju na franforce. Budem potrebovať vymeniť peniaze- preto zachádzam do 5km vzdialenej Foče, tu je banka- mám ale smolu- je porucha siete a nefunguje systém- mením teda na benzinke euro za bosnianske marky. Je tu nová mena, ale ceny ostávajú na prijateľnej hladine. Klesám k Sarajevu- to okľukou obchádzam, klesanie pokračuje, ale ja končím v motelu v Krupac- malej osade, čítajúcej tri domy u cesty(15€ s raňajkami) po 74-och km.
Skoré ráno je opäť chladné- necelých 7°C, ale kým sa dostanem do sedla, je cez 10°C a silnica ďaľej klesá- dnes končím v nefunkčnom moteli u cesty v Župče po 130-tich km a druhý deň je posledná noc v Bosne- takisto v rozostavanom moteli pred maďarskou hranicou, tentoraz po 113-tich km.
Cez Maďarsko idem od Szekszárdu po stejnej trase a po troch nociach sa blíži Komárno- pred poľudním už obedujem na Slovensku. Pokračujem na Šaľu- tu nocujem v ubytovni na námestí(10€/noc)- po tradičnom blúdení v Nitre je prestávka u Tona v Topoľčanoch a po tretej som konečne doma.

     Celé putovanie meralo 2385km, trvalo 26 dní, nastúpal som 28km a stálo 350€ sakumpikum- teda celkom dokopy. Spoznal som krásne prírodne scenérie, všade dobrých ľudí, ochotných poradiť a pomôcť, partiju cykloturistov z Blavy a mám plno nezabudnuteľných zážitkov a stretnutí- jednoducho STÁLO TO ZA TO!!!
Odkazy:
trasa:http://www.gpsies.com/mapUser.do?username=bi-cyklista
foto :http://picasaweb.google.com/hudjanko

 

 

Fotogalerie

23.07.2013 vložil/a: bi-jan-cyk
karma článku: 5.81
Líbil se vám článek? Hodnotit mohou jen přihlášení uživatelé Hodnotit mohou jen přihlášení uživatelé  [+]
Texty uveřejněné v sekci Blogy obsahují osobní názory autorů a nevyjadřují stanovisko redakce. Zveřejňování příspěvků v této sekci se řídí následujícími pravidly.

(Ne)vydarená cesta rumunským Banátom

Cestování
V pondelok 13.7.2015 začína putovanie do rumunského Banátu- vynímočne vo dvojici. S Petrom sa stretávam u vlaku, ktorý nám skráti a…
31.07.2015
bi-jan-cyk
(3.64)

Balkán 2-2014

Cestování
Je čtvrtek 17. července, deset dopoledne a sedím na nádražní lavičce, čekám na vlak, který mne odveze do N. Zámků. Vedle nedočkavě stojí…
24.08.2014
bi-jan-cyk
(4.23)
Tip na letošní dovolenou
 (CK Extrem Tour)

Černá Hora na kole

Černá Hora
01.09.2022 - 11 dní
cyklistický
Autobusem
14 990 Kč
PR

Jaké vybavení vozit na kole neustále s sebou?

 (pexels)
Jaro se konečně hlásí o slovo, což znamená, že lyžařské vybavení schováváme do kůlny a naopak vytahujeme cyklistické vybavení, na něhož po roce přichází čas. Než se však vydáte na svou první letošní vyjížďku a naženete si pár kilometrů k dobru, zkontrolujte nejen stav kola, ale také se ujistěte, že máte všechny potřebné doplňky k dispozici. Existuje totiž několik věcí, bez kterých byste neměli ujet ani jeden jediný metr.

CBD a regenerace po sportu

 ()
Pokud se pravidelně věnujete sportu, pravděpodobně vám nemusíme vysvětlovat, jak důležitá je dostatečná regenerace. Nejen, že nám pomáhá se co nejrychleji zotavit po náročném tréninku či závodu, ale zároveň je nezbytnou prevencí nepříjemného zranění a vleklé léčby.
[ Nahoru ]
e-mail:
heslo:
  zapamatovat

NaKole.cz se právě projíždí

155 cyklistů (6 přihlášených)

Proč bychom se nerakovinovali aneb onkologickým pacientem snadno a rychle

Tento můj deník vznikal v době, kdy Lubošovi byla zjištěna rakovina, a psala jsem jej v průběhu léčby tak,…
šíp | 18.05.2022

Vez mě dál, Esko má 04 - Za mizející krajinou ropáků

Motto výletu. Poslouchej [poslouchej]Píseň mou [varovnou]Jen pár not [jen pár slov]Ten zvláštní tón [snad je…
Favorit1970 | 15.05.2022

Na Kanáry na kole

Někdy nám život připraví okamžiky, kdy je potřeba vzít rozum do hrsti a… …zahodit ho, co nejdál to jde. A tak…
Martin_re-cyklista | 14.05.2022